Vojna sa začala 6. októbra 1973 a trvala necelý mesiac. Vyžiadala si
životy viac ako 2600 Izraelčanov, približne 15.000 Egypťanov a Sýrčanov a
ďalších 38.000 osôb na oboch stranách utrpelo zranenia.
Večer pred vypuknutím vojny sa v Izraeli začal oslavovať Jom Kipur.
Sviatok trvá 24 hodín a vyznačuje sa celodenným pôstom a intenzívnymi
modlitbami. Zakázaná je akákoľvek práca, nesmie sa jazdiť autom a
nevysiela ani televízia a rozhlas. Väčšina ľudí trávi sviatok v
synagógach.
Približne po 14 hodine sa v izraelských mestách a obciach rozozvučali
sirény. Ľudia sa nič nedozvedeli, pretože rozhlas podľa tradície
nevysielal. Až o pol tretej v rádiu odznelo stručné oznámenie, že nešlo o
skúšobný poplach a pri opätovnom spustení sirén majú ľudia odísť do
krytov.
Po oznámení odznela Beethovenova Sonáta mesačného svitu. O pol štvrtej rozhlas odvysielal ďalšie oznámenie: "Egypt a Sýria zaútočili. Bola vyhlásená čiastočná mobilizácia".
Jomkipurskej vojne predchádzali viaceré historické udalosti v regióne. V
roku 1947 OSN schválila rozdelenie britského Mandátu Palestína na dva
štáty - židovský a arabský. Liga arabských štátov plán odmietla, ale
Izrael 14. mája 1948 vyhlásil nezávislosť. V ten istý deň do
novovyhláseného štátu Izrael vpadli vojská Egypta, Sýrie, Iraku,
Libanonu a Jordánska. Vypukla prvá arabsko-izraelská vojna – tzv.
Palestínska.
Vojna sa skončila v roku 1949 a Izrael získal aj časť územia, na ktorom
mal podľa OSN vzniknúť palestínsky štát. Arabské štáty odmietli uznať
právo Izraela na existenciu a Izrael odmietol prijať späť približne
500.000 palestínskych utečencov.
K druhej vojne došlo v roku 1956. "Suezská kríza" sa začala
izraelským útokom na Egypt po rozhodnutí vtedajšieho egyptského
prezidenta Džamála Abd an-Násira znárodniť Suezský prieplav. Spoločná
akcia Izraela, Veľkej Británie a Francúzska sa skončila v marci 1957
rezolúciou OSN. Egypt a Sýria sa však zblížili so Sovietskym zväzom,
ktorý arabským krajinám začal poskytovať zbrane.
V 60. rokoch minulého storočia napätie medzi arabskými krajinami a
Izraelom opäť narastalo. Vyústilo do tzv. Šesťdňovej vojny od 5. do 10.
júna 1967. Izrael obsadil Sinaj, Golanské výšiny, Západný breh Jordánu a
celý Jeruzalem.
Až do úmrtia Násira medzi Egyptom a Izraelom pokračovali neustále
ozbrojené konflikty. Považujú sa za 4. arabsko-izraelskú vojnu – tzv.
Opotrebovávaciu. Keď prosovietskeho Násira nahradil prozápadný prezident
Anwar Sadat, Egypt bol pripravený uznať Izrael. Sýria však bola zásadne
proti.
Izrael po ovládnutí Sinajského polostrova na východnej strane Suezského
prieplavu vybudoval masívny systém opevnení známy ako Bar Levova línia.
Velenie izraelskej armády bolo presvedčené, že prerazenie priechodu v
nej je možné iba za použitia jadrových zbraní.
Egypťania sa však rozhodli pre vysokotlakové požiarne hadice a v
Británii a Nemecku nakúpili veľké množstvo vysokotlakových čerpadiel
poháňaných generátormi. Pomocou prúdov vody chceli narušiť líniu a
presunúť obrovské množstvo piesku a zeminy.
Metódu prierazu Egypt použil 6. októbra 1973 a za necelé štyri hodiny
prerazil piesočný vale. Povrch prierazu zarovnali buldozéry a pokryli
oceľovými rohožami pre postup tankov a vozidiel. Egypt Izraelčanov
prekvapil a začala sa Jomkipurská vojna.
Proti obávanému izraelskému letectvu Egyptu pomohli sovietske
protilietadlové strely. V rovnakom čase Sýrčania zaútočili na Izrael cez
Golanské výšiny. Do útoku nasadili takmer 1500 tankov.
Do obrany Izrael nasadil 290 tankov, 12 batérií delostrelectva s 52
delami, šesť batérií protileteckého delostrelectva a dve batérie
protileteckých rakiet. Arabský útok priamo ohrozoval existenciu Izraela.
Vtedajší minister obrany Moše Dajan preto navrhoval premiérke Golde
Meirovej použitie jadrových zbraní. Vojna sa oficiálne skončila 25.
októbra 1973.
Konflikt hrozil aj celosvetovou eskaláciu. Sovietsky zväz totiž pohrozil
intervenciou a začal čiastočnú mobilizáciu výsadkových, leteckých a
námorných síl. USA reagovali rovnako a upozornili Sovietsky zväz, že sú
pripravené Izraelu pomôcť.
Hoci Izrael vo vojne zvíťazil, z psychologického a politického hľadiska
výsledok vojny nebol jednoznačný. Izrael utrpel šok a Egypt počiatočný
úspech povzbudil. Po sérií mierových rozhovorov sprostredkovaných USA v
apríli 1982 Sinajský polostrov opäť pripadol Egyptu, ktorý na oplátku
uznal existenciu štátu Izrael.