Život Prešova
online
online
Pred 50 rokmi vypukla arabsko-izraelská vojna, známa ako Jomkipurská
06.10.2023 Celý región
Tel
Aviv/Káhira/Damask/Bratislava 6. októbra (TASR) - Počas osláv
najväčšieho židovského sviatku Deň zmierenia - Jom Kipur - na Izrael od
Sinajského polostrova a z Golanských výšin nečakane s tisíckami tankov
zaútočili Egypt a Sýria. Od vypuknutia ďalšej arabsko-izraelskej vojny,
známej ako Jomkipurská, uplynie v piatok 50 rokov.
Vojna sa začala 6. októbra 1973 a trvala necelý mesiac. Vyžiadala si životy viac ako 2600 Izraelčanov, približne 15.000 Egypťanov a Sýrčanov a ďalších 38.000 osôb na oboch stranách utrpelo zranenia.
Večer pred vypuknutím vojny sa v Izraeli začal oslavovať Jom Kipur. Sviatok trvá 24 hodín a vyznačuje sa celodenným pôstom a intenzívnymi modlitbami. Zakázaná je akákoľvek práca, nesmie sa jazdiť autom a nevysiela ani televízia a rozhlas. Väčšina ľudí trávi sviatok v synagógach.
Približne po 14 hodine sa v izraelských mestách a obciach rozozvučali sirény. Ľudia sa nič nedozvedeli, pretože rozhlas podľa tradície nevysielal. Až o pol tretej v rádiu odznelo stručné oznámenie, že nešlo o skúšobný poplach a pri opätovnom spustení sirén majú ľudia odísť do krytov.
Po oznámení odznela Beethovenova Sonáta mesačného svitu. O pol štvrtej rozhlas odvysielal ďalšie oznámenie: "Egypt a Sýria zaútočili. Bola vyhlásená čiastočná mobilizácia".
Jomkipurskej vojne predchádzali viaceré historické udalosti v regióne. V roku 1947 OSN schválila rozdelenie britského Mandátu Palestína na dva štáty - židovský a arabský. Liga arabských štátov plán odmietla, ale Izrael 14. mája 1948 vyhlásil nezávislosť. V ten istý deň do novovyhláseného štátu Izrael vpadli vojská Egypta, Sýrie, Iraku, Libanonu a Jordánska. Vypukla prvá arabsko-izraelská vojna – tzv. Palestínska.
Vojna sa skončila v roku 1949 a Izrael získal aj časť územia, na ktorom mal podľa OSN vzniknúť palestínsky štát. Arabské štáty odmietli uznať právo Izraela na existenciu a Izrael odmietol prijať späť približne 500.000 palestínskych utečencov.
K druhej vojne došlo v roku 1956. "Suezská kríza" sa začala izraelským útokom na Egypt po rozhodnutí vtedajšieho egyptského prezidenta Džamála Abd an-Násira znárodniť Suezský prieplav. Spoločná akcia Izraela, Veľkej Británie a Francúzska sa skončila v marci 1957 rezolúciou OSN. Egypt a Sýria sa však zblížili so Sovietskym zväzom, ktorý arabským krajinám začal poskytovať zbrane.
V 60. rokoch minulého storočia napätie medzi arabskými krajinami a Izraelom opäť narastalo. Vyústilo do tzv. Šesťdňovej vojny od 5. do 10. júna 1967. Izrael obsadil Sinaj, Golanské výšiny, Západný breh Jordánu a celý Jeruzalem.
Až do úmrtia Násira medzi Egyptom a Izraelom pokračovali neustále ozbrojené konflikty. Považujú sa za 4. arabsko-izraelskú vojnu – tzv. Opotrebovávaciu. Keď prosovietskeho Násira nahradil prozápadný prezident Anwar Sadat, Egypt bol pripravený uznať Izrael. Sýria však bola zásadne proti.
Izrael po ovládnutí Sinajského polostrova na východnej strane Suezského prieplavu vybudoval masívny systém opevnení známy ako Bar Levova línia. Velenie izraelskej armády bolo presvedčené, že prerazenie priechodu v nej je možné iba za použitia jadrových zbraní.
Egypťania sa však rozhodli pre vysokotlakové požiarne hadice a v Británii a Nemecku nakúpili veľké množstvo vysokotlakových čerpadiel poháňaných generátormi. Pomocou prúdov vody chceli narušiť líniu a presunúť obrovské množstvo piesku a zeminy.
Metódu prierazu Egypt použil 6. októbra 1973 a za necelé štyri hodiny prerazil piesočný vale. Povrch prierazu zarovnali buldozéry a pokryli oceľovými rohožami pre postup tankov a vozidiel. Egypt Izraelčanov prekvapil a začala sa Jomkipurská vojna.
Proti obávanému izraelskému letectvu Egyptu pomohli sovietske protilietadlové strely. V rovnakom čase Sýrčania zaútočili na Izrael cez Golanské výšiny. Do útoku nasadili takmer 1500 tankov.
Do obrany Izrael nasadil 290 tankov, 12 batérií delostrelectva s 52 delami, šesť batérií protileteckého delostrelectva a dve batérie protileteckých rakiet. Arabský útok priamo ohrozoval existenciu Izraela. Vtedajší minister obrany Moše Dajan preto navrhoval premiérke Golde Meirovej použitie jadrových zbraní. Vojna sa oficiálne skončila 25. októbra 1973.
Konflikt hrozil aj celosvetovou eskaláciu. Sovietsky zväz totiž pohrozil intervenciou a začal čiastočnú mobilizáciu výsadkových, leteckých a námorných síl. USA reagovali rovnako a upozornili Sovietsky zväz, že sú pripravené Izraelu pomôcť.
Hoci Izrael vo vojne zvíťazil, z psychologického a politického hľadiska výsledok vojny nebol jednoznačný. Izrael utrpel šok a Egypt počiatočný úspech povzbudil. Po sérií mierových rozhovorov sprostredkovaných USA v apríli 1982 Sinajský polostrov opäť pripadol Egyptu, ktorý na oplátku uznal existenciu štátu Izrael.
Vojna sa začala 6. októbra 1973 a trvala necelý mesiac. Vyžiadala si životy viac ako 2600 Izraelčanov, približne 15.000 Egypťanov a Sýrčanov a ďalších 38.000 osôb na oboch stranách utrpelo zranenia.
Večer pred vypuknutím vojny sa v Izraeli začal oslavovať Jom Kipur. Sviatok trvá 24 hodín a vyznačuje sa celodenným pôstom a intenzívnymi modlitbami. Zakázaná je akákoľvek práca, nesmie sa jazdiť autom a nevysiela ani televízia a rozhlas. Väčšina ľudí trávi sviatok v synagógach.
Približne po 14 hodine sa v izraelských mestách a obciach rozozvučali sirény. Ľudia sa nič nedozvedeli, pretože rozhlas podľa tradície nevysielal. Až o pol tretej v rádiu odznelo stručné oznámenie, že nešlo o skúšobný poplach a pri opätovnom spustení sirén majú ľudia odísť do krytov.
Po oznámení odznela Beethovenova Sonáta mesačného svitu. O pol štvrtej rozhlas odvysielal ďalšie oznámenie: "Egypt a Sýria zaútočili. Bola vyhlásená čiastočná mobilizácia".
Jomkipurskej vojne predchádzali viaceré historické udalosti v regióne. V roku 1947 OSN schválila rozdelenie britského Mandátu Palestína na dva štáty - židovský a arabský. Liga arabských štátov plán odmietla, ale Izrael 14. mája 1948 vyhlásil nezávislosť. V ten istý deň do novovyhláseného štátu Izrael vpadli vojská Egypta, Sýrie, Iraku, Libanonu a Jordánska. Vypukla prvá arabsko-izraelská vojna – tzv. Palestínska.
Vojna sa skončila v roku 1949 a Izrael získal aj časť územia, na ktorom mal podľa OSN vzniknúť palestínsky štát. Arabské štáty odmietli uznať právo Izraela na existenciu a Izrael odmietol prijať späť približne 500.000 palestínskych utečencov.
K druhej vojne došlo v roku 1956. "Suezská kríza" sa začala izraelským útokom na Egypt po rozhodnutí vtedajšieho egyptského prezidenta Džamála Abd an-Násira znárodniť Suezský prieplav. Spoločná akcia Izraela, Veľkej Británie a Francúzska sa skončila v marci 1957 rezolúciou OSN. Egypt a Sýria sa však zblížili so Sovietskym zväzom, ktorý arabským krajinám začal poskytovať zbrane.
V 60. rokoch minulého storočia napätie medzi arabskými krajinami a Izraelom opäť narastalo. Vyústilo do tzv. Šesťdňovej vojny od 5. do 10. júna 1967. Izrael obsadil Sinaj, Golanské výšiny, Západný breh Jordánu a celý Jeruzalem.
Až do úmrtia Násira medzi Egyptom a Izraelom pokračovali neustále ozbrojené konflikty. Považujú sa za 4. arabsko-izraelskú vojnu – tzv. Opotrebovávaciu. Keď prosovietskeho Násira nahradil prozápadný prezident Anwar Sadat, Egypt bol pripravený uznať Izrael. Sýria však bola zásadne proti.
Izrael po ovládnutí Sinajského polostrova na východnej strane Suezského prieplavu vybudoval masívny systém opevnení známy ako Bar Levova línia. Velenie izraelskej armády bolo presvedčené, že prerazenie priechodu v nej je možné iba za použitia jadrových zbraní.
Egypťania sa však rozhodli pre vysokotlakové požiarne hadice a v Británii a Nemecku nakúpili veľké množstvo vysokotlakových čerpadiel poháňaných generátormi. Pomocou prúdov vody chceli narušiť líniu a presunúť obrovské množstvo piesku a zeminy.
Metódu prierazu Egypt použil 6. októbra 1973 a za necelé štyri hodiny prerazil piesočný vale. Povrch prierazu zarovnali buldozéry a pokryli oceľovými rohožami pre postup tankov a vozidiel. Egypt Izraelčanov prekvapil a začala sa Jomkipurská vojna.
Proti obávanému izraelskému letectvu Egyptu pomohli sovietske protilietadlové strely. V rovnakom čase Sýrčania zaútočili na Izrael cez Golanské výšiny. Do útoku nasadili takmer 1500 tankov.
Do obrany Izrael nasadil 290 tankov, 12 batérií delostrelectva s 52 delami, šesť batérií protileteckého delostrelectva a dve batérie protileteckých rakiet. Arabský útok priamo ohrozoval existenciu Izraela. Vtedajší minister obrany Moše Dajan preto navrhoval premiérke Golde Meirovej použitie jadrových zbraní. Vojna sa oficiálne skončila 25. októbra 1973.
Konflikt hrozil aj celosvetovou eskaláciu. Sovietsky zväz totiž pohrozil intervenciou a začal čiastočnú mobilizáciu výsadkových, leteckých a námorných síl. USA reagovali rovnako a upozornili Sovietsky zväz, že sú pripravené Izraelu pomôcť.
Hoci Izrael vo vojne zvíťazil, z psychologického a politického hľadiska výsledok vojny nebol jednoznačný. Izrael utrpel šok a Egypt počiatočný úspech povzbudil. Po sérií mierových rozhovorov sprostredkovaných USA v apríli 1982 Sinajský polostrov opäť pripadol Egyptu, ktorý na oplátku uznal existenciu štátu Izrael.
0
www.ZIVOTPO.sk
